USA navrhli Spojené arabské emiráty ako miesto možných trojstranných rokovaní medzi USA, Ruskom a Ukrajinou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že rokovania by sa konali na technickej úrovni a Kyjev čaká, kým Washington navrhne konkrétny termín; po stretnutí Zelenského a Donalda Trumpa v New Yorku rokovali ukrajinskí a americkí vyjednávači a podľa Zelenského by o desať dní mali priniesť novú perspektívu alebo výsledok.
Vojna na Ukrajine
Na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol návrh Vladimira Putina viesť mierové rozhovory v Moskve a ruskému reportérovi odvrkol, že by do Moskvy išiel „iba na rakete, do čerta“. Odmietnutie zdôvodnil obavami o bezpečnosť a nechce vytvoriť dojem, že by sa Kyjev podriadil Moskve. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová jeho výroky zosmiešnila a tvrdila, že by sa pri návšteve Moskvy vystavil riziku smrti. Zelenskyj sa na okraj OSN stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a diskutovali o úsilí ukončiť ruskú inváziu; po stretnutí neboli zverejnené žiadne konkrétne výsledky.
K 16. septembru ruská armáda sústreďuje sily na Donbase v smere na Dobropilliu. Ukrajinskí vojaci aj ruskí vojnoví blogeri potvrdzujú zvýšenú aktivitu, cieľom útokov je preniknúť infiltráciami do mesta predtým, ako na jeseň opadne lístie. Situácia sa môže medzičasom zmeniť.
Volodymyr Zelenskyj varoval, že Severná Kórea môže do Ruska poslať až 50 000 ďalších vojakov; momentálne podľa ukrajinskej rozviedky HUR zostáva na ruskom území približne 8 500 severokórejských vojakov rozdelených do štyroch brigád pri ochrane hranice v Kurskej oblasti, zatiaľ bez nasadenia na okupované ukrajinské územie. Rusko pripravuje infraštruktúru vo Voronežskej oblasti a Pchjongjang údajne pripravuje dodávky balistických zbraní. Prvotné nasadenie približne 13 000 Severokórejčanov koncom 2024 a začiatkom 2025 prinieslo vysoké straty; HUR odhaduje približne 3 000 mŕtvych a 1 500 zranených, analýzy pamätníkov uvádzajú okolo 2 300 padlých.
Ruské útoky za posledné týždne zničili na Ukrajine milióny kníh; ukrajinské ministerstvo kultúry uvádza približne 10 miliónov zničených výtlačkov za posledné dva mesiace, BBC hovorí až o 12 miliónoch, čo zodpovedá približne tretine ročnej tlače krajiny. Nočný útok 28. augusta zasiahli dve prekladiská Nova Post na predmestí Kyjeva a zničili zásoby viac než 40 nakladateľstiev; vydavateľstvu Who is it zostalo v domácom úložisku len 30 až 40 kusov z každého titulu. V poškodených skladoch zhoreli aj ukrajinské preklady českých románov Mareka Torčíka a Lucie Faulerovej. Pri augustovom útoku na sklady vydavateľstva Ranok v Charkove zhorelo približne 8 miliónov kníh vrátane 600 000 školských učebníc; od začiatku konfliktu bolo poškodených alebo zničených cez 800 knižníc.
Moskva podľa ukrajinských predstaviteľov opakovane posúva termín ovládnutia celej Doneckej oblasti. Ruské jednotky v súčasnosti kontrolujú približne štyri pätiny regiónu.
Ruská armáda spustila špeciálnu "mapovú" operáciu neďaleko Charkiva v 1658. deň bojov. Podľa medializovaných správ ide o aktivity pri fronte v okolí mesta, konkrétne ciele, nasadené sily a prípadné škody zatiaľ nie sú známe. Informácia zatiaľ nie je nezávisle potvrdená.
Ruská armáda v utorok (8. 9.) zaútočila na tri osobné vlaky v Sumskom a Záporožskom regióne, informovala Ukrajinska pravda s odvolaním sa na spoločnosť Ukrzaliznycja a záchranárov. Pri útoku v Záporožskom regióne zahynula jedna zamestnankyňa železníc.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po rokovaniach s americkými vyslancami Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom v Kyjeve zdôraznil potrebu pokračovať v diplomatickom úsilí. Diskutovali o protivzdušnej obrane, technologickej spolupráci a príprave na nadchádzajúcu zimu.
Americkí špeciálni vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner začali v Kyjeve rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. K stretnutiam sa pripojili poradcovia pre národnú bezpečnosť z Francúzska, Veľkej Británie a Nemecka; prezident Volodymyr Zelenskyj avizoval jedno kolo rokovaní a následné stretnutia s európskymi poradcami a vedúci prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov hovorí o „rušnom dni“. Podľa AP táto návšteva znamená novú fázu amerického sprostredkovania, pričom AP dodáva, že tlak USA na rýchle ukončenie vojny oslabil, keď Washington presmeroval pozornosť na konflikt s Iránom. V Moskve sa v sobotu uskutočnili rozhovory amerických vyslancov, ktoré trvali viac než tri hodiny a skončili bez prelomu; poradca Kremľa Jurij Ušakov označil diskusie za konštruktívne, otvorené a užitočné, neuviedol však žiadne konkrétne výsledky.