V odtajnenom súdnom podaní sa objavil výrok Brenta Hechta, riaditeľa aplikovaného výskumu v Microsofte a profesora na Northwestern, z januára 2023, v ktorom prirovnal tréning veľkých AI modelov na práci ľudí k "najväčšej krádeži práce v dejinách". Výrok sa objavil v spore The New York Times a ďalších vydavateľov proti OpenAI a Microsoftu. Vydavatelia tvrdia, že ich články boli bez povolenia zahrnuté do tréningových dát a že chatboty ohrozujú návštevnosť a príjmy. Microsoft sa dištancoval a argumentuje, že ide o individuálny názor a že použitie diel môže byť transformačné a chránené doktrínou fair use. Súd zatiaľ nerozhodol.
AI
Britská Kolumbia podala v Kalifornii žalobu proti OpenAI a generálnemu riaditeľovi Samovi Altmanovi za februárovú streľbu na strednej škole v Tumbler Ridge, pri ktorej zahynulo päť študentov a jeden zamestnanec a viac ako 25 ľudí bolo zranených. Žaloba tvrdí, že ChatGPT posilňoval násilné tendencie páchateľa, že OpenAI ignorovalo varovania vlastného bezpečnostného tímu a nenahlásilo znepokojujúce konverzácie polícii; provincia žiada náhradu škôd vrátane nákladov na výstavbu novej školy. OpenAI vyjadrilo ľútosť a sľub spolupráce, zároveň firma volá po urgentnom zavedení globálnych technických štandardov a väčšej ľudskej kontrole pri rozvoji pokročilej AI.
Porovnanie bezplatných verzií ChatGPT, Gemini a Claude ukazuje, ktorá AI je najvhodnejšia pre rôzne potreby. ChatGPT Free používa model GPT‑5.6 Luna a ponúka neobmedzený textový chat plus vyhľadávanie na webe, nahrávanie súborov, tvorbu obrázkov a prístup ku Codexu, pričom náročnejšie funkcie majú samostatné kvóty. Gemini poskytuje integrácie s Gmailom, Diskom a ďalšími službami Google; platené tarify na Slovensku stoja 4,99 € mesačne (Google AI Plus, 2× prístup, 400 GB) a 21,99 € (AI Pro, 4× prístup, 5 TB).
Filip Vítek v diskusii povedal, že umelá inteligencia nie je infekčná choroba a nechytíte ju od vedľajšej firmy; musí sa vedome implementovať. Firmy sú ochotné priplatiť za ľudí so zručnosťami v AI. Ľubica Melcerová z Alma Career uviedla, že finančné rozdiely medzi pracovníkmi s týmito zručnosťami a bez nich sú pomerne veľké.
Anthropic zverejnila správu, v ktorej varuje, že jej jazykový model Claude mohol byť použitý na pomoc pri navrhovaní potenciálne smrteľných biologických zbraní. Správa identifikuje typy dotazov a postupov, ktoré by teoreticky mohli zneužitie uľahčiť, a opisuje možné riziká pre biozabezpečenie. Odborníci sa rozchádzajú; niektorí hovoria o závažnej hrozbe, iní riziko zmierňujú. Štruktúrny biológ Martin Pačesa povedal, že by sa nespával obzvlášť znepokojený. Spor znova otvoril otázku prísnejších bezpečnostných kontrol pri vývoji a nasadzovaní veľkých modelov AI.
Firmy sa postupne prispôsobujú novému európskemu nariadeniu o umelej inteligencii, ktoré stanovuje pravidlá pre vývoj a používanie AI, rozdeľuje systémy podľa miery rizika a platí vo všetkých členských štátoch vrátane Slovenska. Nové povinnosti majú nielen vývojári, ale aj spoločnosti, ktoré AI denne využívajú; týkajú sa používania jazykových modelov ako ChatGPT, Google Gemini či Claude, nástrojov ako Midjourney, interných chatbotov, automatizovaných odporúčaní, personalizovanej reklamy a zákazníckej komunikácie.
Vedci a šéfovia firiem vyzývajú na spomalenie vývoja umelej inteligencie. Predstavitelia Anthropic, OpenAI a Elon Musk varovali pred existenciálnymi rizikami; Dario Amodei predstavil trojfázový plán na spomalenie tempa, ktorý podporili Sam Altman a Musk. Bývalý vedec Anthropic Jacob Coxon odchodom upozornil na potrebu medzinárodnej spolupráce pri regulácii. Satya Nadella zdôraznil, že AI musí zostať pod ľudskou kontrolou, a Microsoft predložil 37-stranový etický kódex. Prezident Donald Trump odmietol výzvy na brzdenie vývoja a nazval kritikov „veľmi negatívnymi silami“, pričom zdôraznil, že chce, aby USA zostali svetovým lídrom v AI a predbehli Čínu.
Výskumník opustil spoločnosť Anthropic s tvrdením, že vývoj umelej inteligencie by mohol viesť k vyhladeniu ľudstva. Odchod vyvolal medzi odborníkmi rozporuplné hodnotenie; niektorí ho vnímajú ako legitímny signál o nedostatočnom riadení rizík a potrebe väčšej transparentnosti vo vývoji AI, iní ho považujú za prehnanú alebo strategickú reakciu s potenciálnym marketingovým efektom. Meno výskumníka a podrobné okolnosti odchodu zatiaľ nie sú verejne overené. Prípad opäť otvoril diskusiu o regulácii, firemnej kultúre v technologických firmách a o tom, ako vyvážiť rýchly vývoj AI so zabezpečením verejného záujmu.
Americká technologická spoločnosť Google oznámila, že v priebehu nasledujúcich dvoch rokov investuje vo Fínsku najmenej 13 miliárd eur do digitálnej infraštruktúry, vrátane dátových centier na podporu modelov umelej inteligencie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. „Toto je najväčšia samostatná investícia spoločnosti Google v Európe a dôkaz vedúceho postavenia Fínska v zodpovednom budovaní […] Príspevok Google investuje vo Fínsku 13 miliárd eur. Postaví dátové centrá pre umelú inteligenciu zobrazený najskôr Forbes Slovensko.
Čína chce AI v každej oblasti života.